Z dejín mesta Sliač

20.2.2010 robs

Mesto Sliač sa síce zaraďuje medzi najmenšie a najmladšie mestá na Slovensku, no jeho bohatá a slávna história ďaleko prekračuje túto skutočnosť.

História dnešného mesta sa začala písať v druhom storočí nášho letopočtu. Archeologický výskum dokázal prvotné osídlenie Slovanmi, o čom svedčia viaceré archeologické vykopávky najmä v lokalite Horné zeme. Prvá písomná zmienka o sliačskych minerálnych prameňoch pochádza z roku 1244, v čase, keď kráľ Belo IV. obnovil mestské práva neďalekému Zvolenu. V týchto sa pri opise okolia a hraníc spomínajú i pramene, ktoré vyvierajú neďaleko zvolenského panstva.

Od stredoveku sa dejiny Sliača viažu na pôvodné osady − Hájniky a Rybáre, ktoré existovali ako samostatné hospodárske a politické celky až do vzniku spoločnej obce v roku 1959. Ich pôvod zasahoval do predveľkomoravského obdobia. Od 13. storočia boli tieto osady pod vplyvom Zvolenského hradu. Hájničania boli známi ako dobrí hrnčiari a kupci s obilím. Rybárčania pracovali väčšinou v poľnohospodárstve, chovali hovädzí dobytok a ovce. V chotári boli umiestnené aj panské chmelnice. Najstaršou architektonickou pamiatkou v meste je ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša so zvonicou z 13. storočia, v ktorom sa nachádza jeden z najstarších a najväčších zvonov na Slovensku. Zo 16. a následných storočí je známe na Sliači pôsobenie zemianskych rodov Bezeghovcov, Kalauzovcov, Dúbravskovcou, Turánských a Žoldošovcov, ktorí tu mali postavené kaštiele, respektíve kúrie. V rokoch 1884-1887 pracovala v Rybároch továreň na majoliku známa v celom Uhorsku. Medzi ďalšie významné historické pamiatky patria: ranorenesančný Kaštieľ rodu Bezeghovcov, bezeghovská kúria, klasicistická Kaplnka sv. Hildegardy, historické kúpeľné domy, viacero pamätných tabúľ a pomníkov pripomínajúcich pobyt známych osobností.

Významnú úlohu zohralo počas Slovenského národného povstania legendárne Letisko Tri Duby. Ihneď po vypuknutí tejto dejinnej udalosti tu vznikla povstalecká základňa, na ktorej denno-denne pristávali sovietske lietadlá s vojenským materiálom, vojakmi a potravinami na pomoc odboju. Obce Hájniky a Rybáre boli oslobodené 19. marca 1945.

Od skončenia vojny sa Sliač veľmi zmenil. Vyrástli nové ulice i nové štvrte. Zväčša svojpomocne sa postavili objekty mestskej vybavenosti. V 50.-80. rokoch sa v obci vytvárajú podmienky na rozvoj individuálnej i komplexnej bytovej výstavby, modernizujú sa mnohé objekty v meste. V roku 1969 bol Sliaču udelený štatút mesta a tým začala v jeho dejinách nová etapa.

V kultúrnej oblasti má najdlhšiu tradíciu Sliačske kultúrne leto s pestrou programovou paletou. Ide o pôvodné Národopisné slávnosti, ktoré si pripomenuli v roku 2007 svoje päťdesiate výročie. Dlhoročnú tradíciu mali aj viaceré divadelné predstavenia rôznych ochotníckych skupín, najmä školopovinnej mládeže, cirkvi, kúpeľných zamestnancov a miestnych obyvateľov. Prvé ochotnícke predstavenia sa hrali od roku 1910. Historický význam pre slovenské ľudové umenie má i niekdajší hotel Hron, v ktorom sa v roku 1949 zrodil zásluhou P. Tomkoviča, E. Rusku a A. Moyzesa prvý slovenský profesionálny tanečno-spevácky súbor SĽUK. Pri svojich začiatkoch mal asi 100 členov a na Sliači nacvičoval svoj prvý repertoár.

Sliač je známy aj pobytom viacerých osobností zvučných mien z domácej, ale i zahraničnej sféry. Pôvab miestnej fauny i flóry v spojení s liečivými účinkami prameňov a historickými pamiatkami pútali na seba plynutím času mnoho predstaviteľov politického, kultúrneho a športového života, ale aj ľudí z oblasti umenia, či vedy. Medzi najvýznamnejšie osobnosti patrili: básnici Andrej Sládkovič a Ján Kollár, rakúsky dramatik Franz Grillparzer, spisovatelia Pavol O. Hviezdoslav, Božena Němcová, hudobný skladateľ Ján Cikker, maliar Ľudovít Fulla a politici Tomáš G. Masaryk, Lajos Kossuth, Nikita S. Chruščov, Alexander Dubček, kambodžský princ Norodom Sihanuk a mnohí ďalší.

 

Jeden príspevok

Príspevky»
  1. Ing. Vojtech Brabene

    Píšete: “Národopisné slávnosti, ktoré si pripomenuli v roku 2007 svoje päťdesiate výročie”, ale tie slávnosti jestvovali už v r. 1934, 1935!

    Píšete “…zásluhou P. Tomkoviča, E. Rusku a A. Moyzesa prvý slovenský profesionálny tanečno-spevácky súbor SĽUK”, ale pán profesor má priezvisko “Tonkovič”!

    Ing. Vojtech Brabenec

Váš príspevok

Váš e mail nebude zobrazený..

(required)